Príbeh G. Sorosa

Povesť dravého finančníka si vyslúžil, keď za jediný deň zarobil miliardy dolárov

George Soros, americký finančník a filantrop, zakladateľ Open Society Fund New York a siete nadácií v krajinách strednej a východnej Európy, sa narodil v roku 1930 v Budapešti. V roku 1947 emigroval do Veľkej Británie. Vyštudoval London School of Economics a v roku 1956 odišiel do USA, kde založil investičný fond Quantum. Teraz je jediným vlastníkom spoločnosti Soros Fund Management, ktorá pôsobí ako finančný poradca pre skupinu Quantum Group of Funds. The Quantum Fund N.V. je jedným z najuznávanejších investičných fondov na svete.

Nadáciu Open Society Fund založil G. Soros v roku 1979 s cieľom poskytovať pomoc pri budovaní infraštruktúry a inštitúcií otvorenej občianskej spoločnosti. G.Soros založil Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti a Varšave a Open Society Institute v New Yorku a Budapešti. Prostredníctvom siete nadácií vynakladá G. Soros na podporu rozvoja otvorenej spoločnosti okolo 350 miliónov dolárov ročne. G. Soros dostal niekoľko čestných doktorátov na najprestížnejších univerzitách v USA i Európe.
Príbeh finančníka Georga Sorosa je akoby ukončený. O peniaze sa už bezprostredne nestará, iba ich má. O fondy, poradenstvo, analýzy sa starajú špičkoví manažéri. Meno Soros má teraz najmä hodnotu "goodwillu". Je čosi ako dobrá adresa.
Povesť dravého finančníka si George Soros vyslúžil pred niekoľkými rokmi, keď za jediný deň zarobil možno miliardy dolárov a "zlikvidoval" pritom britskú libru. Prežil aj menej hviezdne dni, o nich sa však toľko nehovorilo.
Úspech pripisuje G. Soros pocitu životnej neistoty, ktorej zdrojom bola skúsenosť holocaustu a exilu. Neistota mu mobilizovala pozornosť a myslenie. Dokázal rozpoznať rozpory medzi skutočnosťou a snahami sebavedomých vládnych národohospodárov, a zarobil na tom miliardy. Presvedčil sa, že každá idea obsahuje aj nejaký základný omyl, a príliš nedôveroval ani vlastným myšlienkam. Pred každou finančnou operáciou si vytvoril letmú hypotézu vývoja, a starostlivo potom sledoval ako predpoklad zodpovedá skutočnému toku peňazí, reagoval a spresňoval východiská. Finančné trhy mu vraj slúžili ako laboratórium, v ktorom si overoval aj politické a filozofické teórie.
V poslednom čase sa dostal do zvláštnej situácie. Hovorí a píše o kríze kapitalizmu, na druhej strane pomáha takmer všade, kde zacíti nebezpečenstvo pre demokraciu. Kapitalizmus a demokracia sa predsa považujú za skoro dvojičky.
George Soros vie, že predpoklad, že demokracia a kapitalizmus idú ruka v ruke je naozaj veľmi rozšírený. V skutočnosti je ich vzťah oveľa komplikovanejší. Kapitalizmus potrebuje demokraciu ako protiváhu, pretože kapitalistický systém sám o sebe nesmeruje k rovnováhe. Vlastníci kapitálu sa usilujú o maximalizovanie zisku. Pokračujú v hromadení kapitálu dovtedy, pokiaľ sa situácia stane nerovnovážnou. Marx a Engels urobili dobrú analýzu kapitalistického systému pred 150 rokmi, dokonca istým spôsobom lepšiu ako teória rovnováhy v klasickej ekonómii. Liečenie, ktoré predpísali - komunizmus - ale bolo horšie ako choroba sama. Hlavným dôvodom prečo ich hrozná predpoveď nevyšla boli odvetné medzinárodné intervencie demokratických štátov, tvrdí George Soros a myslí si , že svet je opäť v nebezpečenstve, že z dejín vyvodí nesprávne poučenie. Nebezpečenstvo nevidí v pochovanom komunizme ale v trhovom fundamentalizme. Komunizmus zrušil trhový mechanizmus a zaviedol kolektívnu kontrolu nad všetkými ekonomickými aktivitami. Trhový fundamentalizmus sa pokúša rozpustiť kolektívne rozhodovanie a zavádza autoritatívnu moc trhových hodnôt nad všetkými politickými a spoločenskými hodnotami. Obe extrémy sú zlé. Potrebujeme presnú rovnováhu medzi politikou a trhmi, medzi tvorbou pravidiel a používaním pravidiel, tvrdí finančník a filantrop v jednej osobe.
Tento cieľ je možno utopický, George Soros ho však vníma ako výzvu. Svet sa dostal do hlbokej nerovnováhy, v ktorej nijaký štát jednotlivo nemôže odolať sile globálnych finančných trhov. Na tvorbu pravidiel na medzinárodnej úrovni prakticky neexistujú žiadne inštitúcie. Mechanizmus kolektívneho rozhodovania pre globálnu ekonómiu jednoducho nejestvuje. Tieto podmienky sú naširoko-ďaleko oslavované ako triumf trhovej disciplíny. Ale ak finančné trhy sú prirodzene nestabilné, zavádzajúce ekonomické prostriedky, ktoré vyvolávajú nestabilitu - akú veľkú nestabilitu spoločnosť dokáže tolerovať, pýta sa Goerge Soros a východisko nenachádza ani v existencii súčasných nadnárodných inštitúcií, Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. Tvrdí o nich, že pokiaľ ide o to čo je na nich zlé, treba sa upriamiť na dve disparity alebo asymetrie. V prvom rade je to rozdielny prístup voči veriteľom a dlžníkom. Na druhej strane fond i banka môže vstúpiť na scénu až vo chvíli, keď kríza vypukne. Medzinárodné finančné inštitúcie by mali mať možnosť zasiahnuť už skôr čiže správať sa preventívne. Napríklad obmedziť nadmernú úverovú expanziu v ekonomike, jej boom finančného entuziazmu. Veritelia by do budúcnosti mali jasne vedieť, že v prípade ak budú investovať do krajiny, ktorá robí chybnú politiku, budú sa zároveň s dlžníkom podieľať na zlom vývoji štátu. Dôležitou súčasťou reformy finančného systému je podľa názoru Georga Sorosa aj určenie takých štandardov, ktorých splnenie by krajinám umožnilo sa dopredu kvalifikovať ako príjemcovia pomoci. Tieto štandardy by priniesli aj väčšiu prehľadnosť, ale ani to nepostačuje. Aj George Soros priznáva, že jeho kritici majú pravdu v tom, že kroky, ktoré navrhol, nie sú dostatočné a treba ich inštitucionalizovať. No, kým sa nepresadia štandardy, vymáhateľnosť práva a transparentnosť, nepostačí ani to. Ďalšou súčasťou zamýšľanej reformy by malo byť aj uplatnenie správnej procedúry bankrotu.
Stabilita a svet rizika finančných trhov je akoby v protiklade. Aj fondy Georga Sorosa z neistoty žijú. Ich majiteľ sa nazdáva, že je to nedorozumenie v posudzovaní úlohy fondov. Fondy sú investori. V stabilizovanom svete bude ich pôsobenie oveľa jednoduchšie.